Image may be NSFW. Clik here to view.Během svých záblesků navštívil Parks ve změněném stavu vědomi, takže to vnímal jako realitu kolem sebe i podzemní svět Abzu. Dokonce hovoří o tom, že takový podzemní svět mají všechny planety, proto se to jeví spíše jako dimenze Kigal, která je z našeho světa nezjistitelná našimi smysly ani přístroji. Zanechal nám však podrobný popis, včetně obrázků, které později vytvořil za pomoci grafika.
Image may be NSFW. Clik here to view.Správy očitých svedkov naznačujú, že staroveké „Zariadenie“ na vysokej technologickej úrovni vo vzdialenej oblasti Sibíri je zodpovedné za vystrelenie riadenej plazmovej, guľovitej zbrane, ktorá zničila v roku 1908 meteorit nad Tunguzkou. Celková sila explózie prekonala kombináciu sily výbuchov atómových bômb zhodených na Hirošimu a Nagasaki viac ako 2000 krát!
Tunguzská explózia tiež spôsobila: • zvláštne žiarenie, ktoré bolo možné pozorovať na oblohe dokonca 10 dní a výrazný výskyt striebristých mrakov • obrovské vyžarovanie svetla a tepla • poruchu normálneho fungovania meteorologických prístrojov a trasenie zemského povrchu • obrovskú zvukovú vlnu, ktorá dva krát obletela zem • vývraty stromov na ploche 2000 km2 • nízke stopy rádioaktivity zistené vo vzorkách stromov a polárneho ľadu z roku 1908 • zvláštne vlastnosti pôdy a minerálov v oblasti tunguzskej explózie • nezvyčajne rýchly rast vegetácie v epicentre explózie • ochladenie zemskej atmosféry v nasledujúcich rokoch
Napriek faktu, že udalosť nezostala nepovšimnutá, prvé pokusy zistiť, čo sa vlastne vo vzdialenej sibírskej tajge udialo pochádzajú až z roku 1927.
Odvtedy navštívili oblasť tucty vedeckých expedícií, boli napísané stovky odborných štúdií a vzniklo niekoľko stoviek hypotéz o príčine explózie. Žiadna z nich však nebola schopná dostatočne vysvetliť zložité úkazy, ktoré sprevádzali tunguzskú explóziu a predchádzali jej.
Niektoré úkazy, ktoré pozorovali očití svedkovia jednoducho nezapadajú do systému jestvujúcich teórií. Veľa z toho, čo sa vtedy udialo nemôžeme vysvetľovať z pohľadu súčasného vedeckého myslenia.
Človek má dokonca pocit, že sme objavili niečo, čo sa totálne vymyká bežnému chápaniu sveta okolo nás.
Možno sme dnes bližšie ako kedykoľvek predtým k odhaleniu záhady, ktorá sa stane zlomovým bodom vo vývoji ľudského vedomia. Bude to ale vyžadovať určitú odvahu, schopnosť pozerať sa na veci jasnou mysľou, neobmedzovanou dogmami súčasnej vedy, aby sme poriadne posúdili najnevysvetliteľnejšie prvky celej udalosti.
Image may be NSFW. Clik here to view.
Práca generácií vedcov a výskumníkov nám poskytuje veľké množstvo faktov a vedeckého materiálu, umožňujú vrhnúť svetlo na pravé príčiny a povahu úkazov, ktoré sa odohrali pred takmer sto rokmi v oblasti rieky Podkamennaja Tunguzka.
Nebudeme tu prechádzať kľúčové faktory všetkých známych hypotéz, namiesto toho sa zameriame na tie fakty, ktoré zostávajú ukryté v tieni a z nejakého dôvodu im nebola venovaná taká pozornosť, akú si zaslúžia.
Je úžasné, že spolu so starou epickou básňou, podávajú tieto fakty celkom iný obraz udalosti, ktorá sa odohrala v minulom storočí.
Na začiatku tejto práce by sme mali zdôrazniť, že pred a po tunguzskej explózii sa odohralo niekoľko ďalších udalostí, ktoré sú nejakým spôsobom prepojené, tvoria články jednej reťaze. Preto použijeme metódy policajných vyšetrovateľov a spojíme ich do jedného „prípadu“. Aby ste uvideli realitu, ktorá tak dlho unikala očiam bádateľov, musíme sa pozrieť dopredu a dozadu v čase a priestore, aby sme uvideli udalosti, ktoré oddeľujú desiatky, alebo dokonca stovky rokov.
Preto sa obrátime na výpovede očitých svedkov, ktorých boli tisícky, aj napriek tomu, že ide o riedko osídlenú časť Sibíri. Dokonca ešte na konci šesťdesiatych rokov bolo možné nájsť približne 3000 ľudí, ktorí si túto nezvyčajnú udalosť pamätali!
Skôr ako sa pustíme do faktov, mali by sme povedať, k čomu sme dospeli počas nášho vyšetrovania: k hypotéze o tunguzskej explózii, ktorá bude pre mnohých nečakaná, ktorá ale bola vytvorená na základe analýzy veľkého množstva údajov.
Keď vezmeme do úvahy svedectvá tisícov očitých svedkov explózie, zistenia vedcov, jakutský epos Oloncho, rekonštrukciu chronológie udalostí a analýzu následkov explózií opísaných nielen v epose, ale aj rôznymi bádateľmi, môžeme predložiť odôvodnenú domnienku, že v rozľahlej, neobývanej oblasti severo-západného Jakutska sa nachádza staroveké podzemné technické zariadenie.
Veľmi, veľmi dávno, skonštruoval niekto v oblasti, dnes známej ako „Údolie mŕtvych“ komplex, ktorý aj dnes chráni Zem pred meteoritmi a asteroidmi. Samozrejme, takáto domnienka je ohromujúca. Je ťažké si takúto možnosť čo i len predstaviť. Naznačuje, že po tisíce rokov, existovalo popri nás niečo, čo prekonalo nielen to čo sme doteraz dokázali, ale aj naše najodvážnejšie fantázie, čo by sme ešte len mohli dosiahnuť – a my sme si to nevšimli!
Prirodzene, nikto z tých, ktorí skúmali rôzne vedecky nevysvetliteľné následky tunguzskej katastrofy si nemohol predstaviť, že všetky stopy explózie boli výsledkom aktivity nejakého starovekého kozmického obranného komplexu, ktorý nám zanechali neznámi stavitelia!
Image may be NSFW. Clik here to view.“Počas nášho výkladu faktov predstavíme niekoľko textov z Oloncha, ktoré potvrdzujú uvedenú hypotézu, práve vďaka zjavnej technologickej povahe udalostí opísaných v starých textoch. Je prekvapujúce, že ľudia, ktorí prekladali a analyzovali tieto texty si to nevšimli, alebo že ich to ani nenapadlo.”
Miestne legendy a varovania šamanov
Tu je jeden detail, ktorý sa zachoval v kolektívnej pamäti miestnych obyvateľov a ktorý bol predávaný z generácie na generáciu celé tisícročia vo forme epickej básne.
Legendy odovzdávané ústne hovoria ako krajinu zrazu zahalila nepreniknuteľná temnota a okolie sa triaslo ohlušujúcim revom. Zdvihol sa hurikán nevídanej sily a zem sa otriasala silnými údermi.
Keď sa všetko upokojilo a temnota zmizla, naskytol sa nebývalý pohľad. V strede spálenej krajiny, stála vysoká, na slnku sa lesknúca, vertikálna štruktúra, ktorá bola viditeľná aj zo vzdialenosti niekoľkodňovej cesty. Dlho vydávala nepríjemný, uši trhajúci zvuk a postupne sa zmenšovala, až kým celkom nezmizla pod zemou. Na mieste vysokej štruktúry sa nachádzal obrovský, rozďavený „otvor“.
Počas nášho výkladu faktov predstavíme niekoľko textov z Oloncha, ktoré potvrdzujú uvedenú hypotézu, práve vďaka zjavnej technologickej povahe udalostí opísaných v starých textoch. Je prekvapujúce, že ľudia, ktorí prekladali a analyzovali tieto texty si to nevšimli, alebo že ich to ani nenapadlo.
Image may be NSFW. Clik here to view.“Starký” Matvei (108 rokov), svedok tunguzskej explózie v roku 1908, na snímke spolu s autorom v Siuldiukare, osade Evenkov v roku 1997
Začnime detailnou rekonštrukciou udalostí, pokúsme sa vytvoriť celkový obraz toho čo predchádzalo a sprevádzalo katastrofu v roku 1908.
Prví, ktorí sa dozvedeli o prichádzajúcej katastrofe boli šamani miestnych kmeňov. Dva mesiace pred explóziou sa tajgou začali šíriť zvesti o blížiacom sa „konci sveta“. Šamani chodili z jednej osady do druhej a varovali ľudí pred blízkou katastrofou. Ľudia začali sťahovať svoje stáda z horného toku rieky Podkamennaja Tunguska do oblasti Nižnaja Tunguska a ďalej k rieke Lene.
Exodus Evenkov začal hneď po suglane (zhromaždení) všetkých kočovných klanov, ktoré sa pohybovali v blízkosti a ktoré sa uskutočnilo v mesiaci teliat (máj). Tajné stretnutie starších rozhodlo, že ich cyklické kočovanie by malo byť zmenené a že klany by sa mali presunúť bližšie k sebe.
Potom sa uskutočnil veľký rituál, pri ktorom „Veľký šaman“ oznámil „koniec sveta“:
Predkovia povedali, aby sa presunuli z ich tradičných miest. Nikto sa tam po mesiaci teliat, v mesiaci muchun (jún) nemal nachádzať, tak povedali predkovia...
A tak sa nomádi začali presúvať naprieč tajgou...
Akoby počúvala nejaký vnútorný inštinkt a podporovala tým výroky šamanov, divá zver tiež začala odchádzať. Vtáky odleteli z hniezdisk, labute opustili jazerá a ryby zmizli z riek. Obrovské územie tajgy, s rozlohou niekoľko desiatok tisícov kilometrov štvorcových, bolo zrazu bez zvierat. Len tí, ktorí neverili slovám šamanov zostali v zóne nebezpečenstva.
Toto všetko hovorí samo za seba. Je zrejmé, že prostredníctvom šamanov, ktorí „hovorili s duchmi predkov“, sa rozšírilo prvé varovanie. Zvieratá, vtáky a ryby inštinktívne reagovali na blížiace sa nebezpečenstvo, reagovali na negatívny vplyv vzrastajúceho zemského elektromagnetického poľa v tejto časti tajgy.
Po preštudovaní textov Oloncha, rozhovoroch s miestnymi lovcami a tými, čo ostali nažive a stále si udalosť pamätajú, si myslíme, že predmetný komplex je roztrúsený po rôznych častiach tajgy a nachádza sa väčšinou pod zemou.
Elektráreň v Zariadení
Zničenie alebo odklonenie meteoritov a asteroidov je možné dosiahnuť pomocou silového poľa, ktoré je prenášané v koncentrovanej forme a to určitým druhom elektromagnetického útvaru podobného žiarivej, ohnivej guli. V podstate sú podobné guľovým bleskom s tým rozdielom, že najväčší známy guľový blesk mal priemer približne 2 metre, zatiaľ čo gule použité na odklon alebo zničenie meteoritov a asteroidov sú obrovských rozmerov – niektoré majú priemer až 60 metrov.
Bol to práve ich let, ktorý videli v roku 1908 tisíce ľudí naprieč veľkou časťou Sibíri. Svedkovia tejto udalosti ju pripísali sérii obrovských guľových bleskov!
„Plazmové gule“ boli pravdepodobne vytvorené elektrárňou umiestnenou hlboko pod zemským povrchom na mieste, ktoré bolo niekým zámerne vybrané. Miesto je spojené s geofyzikálne výraznou oblasťou planéty – východosibírskou magnetickou anomáliou. Časopis Technika Molodeži (číslo 1, 1984) to nazval „magnetická superanomália, ktorej zdroj leží v hĺbke rovnajúcej sa polovici zemského polomeru“.
Inými slovami, elektráreň tohto komplexu priťahuje energiu celej planéty a do určitej miery je zrejme sama príčinou tejto super anomálie.
Image may be NSFW. Clik here to view.Leonid Kulik, prvý výskumník, ktorý skúmal tunguzskú explóziu (fotografia z 30. rokov 20. storočia z knižnice KMET)
Prípravy na príchod meteoritu (ak to naozaj bol meteorit, Leonid Kulik mal v určitom zmysle pravdu) začali dva mesiace pred výbuchom, dátum bol potvrdený správaním šamanov a miestnej fauny.
Približne 10 dní pred výbuchom, sa „Zariadenie“ umiestnené v Údolí mŕtvych preplo do aktívnej fázy.
Aktivácia elektrárne a zvýšenie úrovne energie komplexu, spôsobené začiatkom príprav na generáciu energie (elektromagnetických gúľ) pôsobiace na okolie, boli hlavnou príčinou veľkých atmosférických anomálií, ktoré boli spájané so zvyšujúcim sa napätím v zemskom elektromagnetickom poli.
Efekt zariadenia bol taký silný, že desať dní pred explóziou bola v mnohých európskych krajinách a západnej Sibíri nočná temnota nahradená nezvyčajným jasom, podobným letnému fenoménu „bielych nocí“ v oblastiach s vysokou zemepisnou šírkou.
Na všetkých takýchto miestach sa objavili striebristé mraky, jasne žiariace v šere úsvitu a súmraku a rozprestierali sa od východu na západ. Mraky sa tvorili pozdĺž siločiar, aké sa vyskytujú medzi pólmi magnetu.
E. Krinov, jeden z výskumníkov tunguzskej explózie poznamenal, že pocit, že sa blíži nejaký nezvyčajný prírodný úkaz, bol všadeprítomný.
O mnoho rokov neskôr objavili vedci z mesta Toms zabudnutú publikáciu profesora Webera o silných geomagnetických poruchách pozorovaných v laboratóriách Kielskej univerzity v Nemecku tri dni pred deštrukciou tunguzského objektu a ktoré skončili, keď obrovský, žiarivý meteorit explodoval nad Stredosibírskou plošinou.
Image may be NSFW. Clik here to view.Jednou z nejzajímavějších věcí, jaká vzešla z této schůzky, bylo, že tam bylo nedávno hlášeno 6 velkých křižníků ve tvaru kapky (vesmírné lodě slzovitého tvaru), které byly ve stavu odchodu z atmosféry po překonání povrchu oceánu poblíž pobřeží Antarktidy. Desítka „neznámých plavidel do tvaru V“ se vyrojila kolem křižníků, zaútočila na ně a způsobila jim masivní a šokující škody. Křižníky přerušily svůj pokus odejít z oběžné dráhy a vrátily se na povrch oceánu, odkud přišly.
Image may be NSFW. Clik here to view.Informace z jiných zdrojů o celém případu Coreyho Goodea se vyskytují sporadicky, a tak jsme se rozhodli udělat si menší průzkum v evropské exopolitice a oslovili jsme několik spřízněných poboček. Možná i vás, drazí (kluboví) čtenáři, budou zajímat názory na toto obsáhlé téma od vedoucích představitelů exopolitiky Německo, Portugalsko a VB. Plus navíc názor exopolitiky Jihoafrická republika – pro zpestření.
Image may be NSFW. Clik here to view.Prešlo desať dní a ráno 30. júna, vstúpilo vesmírne teleso obrovskou rýchlosťou do zemskej atmosféry. Jeho trajektória smerovala z juhovýchodu na severozápad. Určenie presnej trajektórie meteoritu hrá v skúmaní udalosti zásadnú úlohu, hlavne kvôli tomu, že ako uvidíme, na oblohe nad sibírskou tajgou sa vtedy pohybovalo viac objektov a približovali sa k miestu výbuchu z rôznych strán.
Tunguzský meteorit a sféry „Terminátor“
Nezhody vo výpovediach svedkov – ktorí naraz videli objekty nad Sibírou, ktoré ale boli od seba vzdialené, pohybovali sa rôznymi trasami, ale k jednému bodu – zmiatli vedcov. Ponúkajú nám hypotézu, že išlo pravdepodobne o vesmírnu loď, ktorá manévrovala nad sibírskou tajgou.
38 minút pred deštrukciou tunguzského meteoritu sa komplex v Údolí mŕtvych prepol do vrcholnej fázy. Začali sa produkovať gule, ktoré budeme pre naše potreby nazývať „terminátori“.
V Stepanovskej bani (blízko mesta Južno Jenisejsk) nastalo 30 minút pred dopadom meteoritu zemetrasenie.
Jeden svedok udalosti sa nachádzal pri malom jazere, keď sa zem pod jeho nohami začala otriasať. Zrazu pocítil hlboko vnútri nevysvetliteľný, neľudský strach. Akoby ho nejaká sila poháňala preč od jazera. V tom momente sa voda v jazere začala prepadať, akoby tiekla preč, do nejakej praskliny. Objavilo sa dno, posúvalo sa ako dva obrovské listy. Na okrajoch týchto dvoch obrovských listov sa nachádzali priehlbiny.
Svedka sa zmocnila živočíšna hrôza a utekal tak rýchlo, ako mu nohy stačili.
Po prebehnutí značnej vzdialenosti sa potkol o krík a spadol. Keď sa postavil na nohy a pozrel sa späť, uvidel niečo ako stĺp jasného svetla, ako stúpa z jazera a na jeho vrchole sa objavila guľa. Toto všetko bolo sprevádzané hrozným hlukom a bzučaním. Jeho oblečenie začalo tlieť, radiácia mu spálila tvár a uši...
Táto príhoda podivuhodne súhlasí s textami Oloncha a príbehmi starých mužov o mieste Tong Duurai, ktorým pretekal potok Otoamoch („Diery v zemi“) a kde sa nachádzajú šachty neuveriteľnej hĺbky, známe ako „Smejúce sa priepasti“. Legendy hovoria, že z nich vylietavajú ohnivé vzdušné víry.
Po dlhom období ticha, približne storočie pred každou veľkou explóziou alebo sériou explózií sa vyskytne udalosť menšieho rozsahu. Legendy hovoria, že zo „železného ústia“ vyšiel tenký stĺp dymu. Na jeho vrchu sa objavila veľká ohnivá guľa, ktorá bola sprevádzaná „rojom smrteľných, krvavých, vzdušných vírov“ a spôsobila v okolí skazu.
Sprevádzali ju štyri údery hromu za sebou, vznášala sa do čoraz väčšej výšky a odletela, nechala za sebou“stopu dymu a ohňa“. Z diaľky potom znela kanonáda výbuchov...
Je zaujímavé, že v jakutských legendách sa nachádza veľa odkazov na explóziu, ohnivé vzdušné víry a odpálenie planúcich gúľ z „otvoru, ktorý chrlil dym a oheň“ a na „búchajúcim oceľovým vekom“, pod ktorým sa v hĺbke nachádza celá podzemná krajina.
Býva tam zloduch, ktorý „seje choroby a hádže ohnivé gule“ – obor Uot Usumu Tong Duurai („zločinec, ktorý roztrhol zem a ukryl sa v jej hĺbke, pričom zničil všetko okolo ohnivou smršťou“).
Očité svedectvá
Image may be NSFW. Clik here to view.Umelecká predstava anomálnych svetiel po výbuchu
Toto hovoria legendy a záznam G. K. Kuleša, pozorovateľa meteorologickej stanice v Kirensku, približne 460 kilometrov od miesta tunguzskej explózie:
30. júna bol spozorovaný nezvyčajný fenomén severozápadne od Kirenska, ktorý trval približne od 7:15 do 8:00. Ja sám som to nevidel, pretože som šiel pracovať, po tom ako som zapísal záznamy meteorologických prístrojov. Takto sa to stalo (podával zhrnutie toho, čo povedali ľudia, ktorí to videli).
O 7:15 sa na severozápade zjavil ohnivý stĺpec, s priemerom asi 4 sageny (viac ako 8 metrov), v tvare oštepu. Keď stĺpec zmizol, počuli sme päť krátkych rán, ako výstrely z dela, ktoré nasledovali tesne a zreteľne za sebou. Potom sa tam objavil hustý mrak.
O pätnásť minút neskôr sme rovnaké rany počuli znovu, o ďalších pätnásť minút sa zase zopakovali. Prievozník, bývalý vojak a celkovo rozumný, svetaznalý človek, napočítal štrnásť rán v troch sériách. Mal povinnosti na brehu rieky a videl a počul celú udalosť od začiatku do konca.
Veľa ľudí videlo stĺpec ohňa, ale ešte viac ich počulo tie rany.
V meste boli sedliaci z dediny Korelinaja, vzdialenej 20 verstov (21 km) od Kirenska pri rieke Tunguska. Povedali, že cítili otrasy zeme také silné, že vybili okenné sklá na domoch... záznam barografu to potvrdzuje.
V archívoch bývalého Irkutského magnetického a meteorologického observatória sa podarilo nájsť poznámky A. K. Kokorina, ktorý bol pozorovateľom na stanici na rieke Kežme, približne 600 kilometrov od miesta explózie. V jeho pozorovateľskom denníku z júna 1908 sa v časti „Poznámky“ nachádza tento dôležitý zápis. Vyzerá to, že vo vzduchu bol určite viac ako jeden objekt.
O siedmej ráno sa na severe zjavili dva obrovské ohnivé kruhy (gule), zmizli štyri minúty po tom ako sa objavili, krátko po zmiznutí ohnivých kruhov bolo počuť hlasný lomoz, podobný zvuku vetra, ktorý veje zo severu na juh, hluk trval asi päť minút, potom nasledovali zvuky a hrmenie, podobné výstrelu z obrovských diel, z ktorých sa triasli okná. Tieto výstreli trvali dve minúty a potom zaznelo prasknutie podobné výstrelu z pušky. Tieto posledné zvuky trvali dve minúty. Všetko sa odohrávalo za denného svetla.
V tom čase pozoroval T. Naumenko let gule z dediny Kežma, ktorá leží na rieke Angare.
Tvrdil, že teleso bolo väčšie ako Mesiac a preletelo popred Slnko, ktoré bolo v tom čase vo výške 27º nad horizontom. V tom istom momente prelietal tunguzský meteorit nad dedinou Minorovo (58º 14’ S, 109º 29’ V).
Prví, ktorí videli prelietať „terminátorov“ nesúcich silné elektromagnetické náboje boli obyvatelia dediny Alexandrovka (oblasť Južný Altaj), ktorá leží takmer 1500 km od miesta explózie.
Opis zaznamenaný Ivanom Nikarovičom Kudriavcevom, ktorý videl let ohnivej gule obsahuje údaje poukazujúce na elektromagnetický charakter „terminátorov“:
...30. jún 1908 bol jasný deň... sedel som pri okne s výhľadom na severozápad. Naša dedina, Alexandrovka, sa rozprestiera pozdĺž rokliny... Oproti dedine, na hrebeni Semi, sa týči kopec Gliaden. O siedmej ráno, Slnko už svietilo, ale ešte nevyšlo spoza Gliadenu. A potom sa zrazu na oblohe objavila jasná guľa, rýchlo sa zväčšovala a bola čoraz jasnejšia. Letela smerom na severozápad.
Letiaca guľa bola veľká ako mesiac, len žiarivejšia, ale nie oslepujúco jasná , mohli ste jej let sledovať bez toho aby ste museli odvrátiť zrak. Letela veľmi rýchlo. Guľa za sebou nechávala dymovú stopu širšiu ako ona sama. Od momentu ako sa guľa zjavila, bola celá oblasť osvietená neprirodzeným svetlom a to svetlo nenarastalo postupne ale kolísavo, v zábleskoch podobných vlnám.
Nebolo počuť žiadny hluk, let nesprevádzal žiadny rev, ale to neprirodzené, mihotavé svetlo vzbudzovalo zvláštny strach, úzkosť...
J. Saričev odpovedal 11. októbra 1921 na otázky D. F. Landsberga v Kansku nasledovne:
Keď sa ozval hluk, na oblohe sa objavila žiara, okrúhla, veľká asi ako polovica mesiaca, s modrastým nádychom, letela rýchlo v smere od FIlimorova k Irkutsku. Žiara zanechávala stopu vo forme modrastého pásu, ktorý sa ťahal po celej dĺže jej letu a potom postupne mizol. Žiara sa skryla za kopcom, ale nezmizla. Nebol som schopný zaznamenať ako dlho to celé trvalo, ale bolo to veľmi krátke. Počasie bolo úplne jasné a pokojné.
V rovnakom čase bol let nebeského telesa pozorovaný na juhu Krasnojarskej oblasti, 60 km severne od Minusinska, 930 km od miesta výbuchu, teleso sa ale pohybovalo po inej trajektórii.
Približne v rovnakom čase bol pozorovaný objekt v oblasti mesta Nižneje Ilimskoje, 418 km od miesta výbuchu. A potom, bolo to hodnoverne potvrdené, preletelo nebeské teleso ponad dedinu Preobraženka, ktorá leží na rieke Nižnaja Tunguska. Všetky tieto objekty leteli rovnakým smerom – k jednému cieľu: Šiškovovej a Kulikovej oblasti dopadu a Voronovmu kráteru.
Obraz, ktorý sa vytvorí spojením výpovedí očitých svedkov ukazuje, že telesá pozorované v rôznych oblastiach tajgy nemohli byť meteority. Bolo ich veľa a mali rôzne trajektórie, ale smerovali do jedného bodu. Je ohromujúce, že vedci a výskumníci, ktorí starostlivo spovedali mnohých svedkov neboli schopní všimnúť si rozdiel v správaní medzi meteoritom a „sférami terminátormi“, ktoré sa k nemu približovali z rôznych strán, aby ho zničili.
Je známe, že let meteoritu cez atmosféru je vždy veľmi krátky (záležitosť pár sekúnd) a veľmi rýchly (6-22 km/s), pod uhlom k zemskému povrchu, po priamej trajektórii, zanecháva za sebou ohnivú a dymovú stopu, ktorá má rozsah 200 až 300 km a trvá jej niekoľko desiatok minút, kým zmizne.
Správy výskumníkov a vedecké teórie hovoria o jednom telese v Tunguzke. Napriek tomu opisy samotnej udalosti očitými svedkami a dôkazy zhromaždené výskumníkmi tvrdohlavo ukazujú na niekoľko telies na oblohe, sledujúcich rôzne trajektórie z rôznych smerov, najdôležitejšie ale je, že sa pohybovali pomaly, paralelne so zemským povrchom, niekedy sa zastavili, menili trasu a rýchlosť – inými slovami, manévrovali – čo úplne vylučuje domnienku, že mohlo ísť o kométy alebo meteority.
Image may be NSFW. Clik here to view.Meteority a kométy takto nelietajú! Tisícky pozorovateľov sa nemohli pomýliť v tom čo videli, pretože nebo bolo v to ráno bez oblakov. Ľudia žijúci vo vzdialenosti viac ako 800 km od miesta, kde vesmírny návštevník dopadol, pozorovali nezvyčajný let obrovských ohnivých telies, z ktorých lietali iskry a zanechávali za sebou dúhové stopy. Najdôležitejšie je však to, že nevideli jedno a to isté teleso, ale rôzne „sféry terminátorov“, ktoré sa líšili vzhľadom a správaním.
Potom ako boli „terminátori“ vytvorení a vychrlení šachtami zo Zariadenia, začali sa pohybovať k nejakému kontrolnému bodu – miestu ich posledného prieskumu pred zničením meteoritu. V určitej fáze letu sa gule zastavili, aby upravili svoju polohu vzhľadom na klesajúci meteorit a potom sa mu vyrútili ohromnou rýchlosťou a za hrozného hluku oproti.
Nižšie uvádzame výňatok z opisu svedkom, ktorý žil v dedine Moga na rieke Nižnaja Tunguska, 300 km východne od miesta explózie.
Je citovaný v knihe Jurija Zbytneva “Echo” a hovorí sám za seba.
...Pamätám si to veľmi dobe – mal som jedenásť rokov. Ráno som vstal skoro... Bolo jasno a bez oblakov... Náš dom bol tu, kde stojí aj dnes, na kopci. Vyklepával som kosu.
Udieral som na kosu, ale zvuk zrazu zaznel odinakiaľ. Stuhol som a ako som sa započúval, nastal hrozný hrmot. Obloha bola jasná, nikde ani mráčik. Vtedy ešte samozrejme neboli žiadne lietadlá ani helikoptéry. Až neskôr som zistil, čo to vlastne je. Ale bol tu ten hrmot. Nebolo to ako dunenie hromov. A hrmot sa stále zvyšoval, dunel hlasnejšie...
Zrazu sa na oblohe objavilo druhé slnko. „Naše slnko“ mi svietilo do chrbta a toto do očí. Nemohol som sa pozerať, všetko bolo zrazu čierne. Vbehol som do domu a to nové slnko svietilo cez toto okno a takto sa pohybovalo smerom k peci...
Dom mal okná smerujúce, ako vo väčšine domov na severných riekach, na východ a na juh. Jedno malé okienko smerovalo na severozápad a toto „slnko“ svietilo cez toto okienko, karmínovo osvetľovalo bielu stenu veľkej ruskej pece. Žiara sa pohybovala sprava doľava, smerom k východu. Druhá stena pece bola osvetlená cez ostatné okná normálnym slnečným svetlom.
Pozrel som sa na slnko žiariace cez okienko dolu na pec a spadla mi sánka. Nikdy som nič také nevidel. A hluk ďalej burácal. Nepoľavoval. Môj starý otec sedel na peci a začal hlasno odriekavať modlitbu. Opakoval a povedal mi, „Sťopa, pomodlime sa! Všetci sa modlite! Deje sa to... Prichádza to...“ (Šamani varovali ľudí pred koncom sveta.)
Aké modlenie? Chcel som niekam utiecť, ale nebolo kam. Hluk bol všade naokolo. A ohnivá guľa sa rútila na nás. Približovala sa ponad pec... A potom sa zastavila...
Ohnivá guľa, ktorá sa zjavila na jasnej, bezoblačnej oblohe sa blížila k zemi za narastajúceho rachotu.
Narastala, planula a žiarila takým jasným ohnivým svetlom, že sa na ňu nedalo vôbec pozerať. V jednom momente sa to hrozné burácanie zmenilo na nepretržitý rev a guľa sa prestala pohybovať, visela nad zemou, tak ako Slnko visí nad horizontom tesne predtým ako zapadne. Ťažko povedať, ako dlho tam stála, ale ohnivá guľa ostala nehybná dosť dlho na to, aby to ľudskú dušu udivilo.
Bál som sa pozrieť von oknom, ale na peci som videl, že sa zastavila. Potom zrazu zrýchlila, mihla sa ponad pec a zmizla. Ten burácavý zvuk bol strašný. Zem sa zatriasla. Spadol som na zem a sklo z okien sa rozsypalo, akoby ho niekto vtlačil dnu...
Neležal som na zemi dlho. Vyskočil som a napadlo mi: „Kde je starý otec? Dúfam, že sa mu nič nestalo!“ Ležal na bruchu na kraji pece a stále sa ma pýtal: „Sťopa, čo je to? Sťopa, čo je to?“ Bol spotený a bledý, bledý... Myslím, že zem sa stále triasla, podlaha sa mi pohla pod nohami, alebo sa to moje nohy tak triasli. Bolo to strašné!
...Nikto nechápal, kam sa to podelo, to slnko. Len pred chvíľou tu svietilo. A to tak silno, že všetky tiene hneď zmizli. Všetko čo to svetlo osvietilo, bolo zrazu iné ako predtým. Všetko, od najmenšieho stebla trávy po céder sa zrazu zdalo úplne iné.
Farby zmizli, takisto ako normálna trojdimenzionalita sveta, teplo, jemnosť. Náš svet bol preč...
Image may be NSFW. Clik here to view. Mapa oblasti zobrazujúca letové dráhy rôznych telies
Na základe detailov tejto výpovede môžeme povedať, že rozprávač bol veľmi blízko miesta, odkiaľ „sféra terminátor“ vychádzala, inými slovami, v bezprostrednej blízkosti jedného z pilierov energie (ohnivé víry) keď ju vynášal na povrch.
Zbytnevova výpoveď obsahuje jeden dôležitý prvok:
Niekto uvidel ohnivý pilier ako klesá od ohnivej gule a na okamih sa objavil obrovský strom s okrúhlou, ohnivou korunou. Niekto si všimol, že tento duniaci zväzok svetla vypľul ešte jednu guľu, ktorá smerovala k zemi. Iní ale tvrdili, že žiadna druhá guľa tam nebola, ale že tá žiara, to slnko, sa šikmo vrhlo k zemi.
Mnohí to videli a existovalo mnoho rôznych verzií. Ale všetci sa zhodli na tom, že pohyb tajomného ohnivého telesa sa zastavil a chvíľu viselo nehybne nad zemou. A bol tam tiež rev... A potom niečo ako výbuch – zem sa triasla a bolo cítiť prudký pohyb, vzlietnutie a potom rovnaké burácanie, avšak tentoraz utíchalo a slabnutie prudkého ohňa – menej a menej, až kým ho takmer nebolo v šírom nebi vidieť.
Potom bolo preč a dunenie utíchlo, zmiernilo sa a nakoniec zmizlo... Bolo tam – a odletelo preč...
Image may be NSFW. Clik here to view.Absolventská práce Vyšší odborné školy sociálně právní v Praze. Alarmující: 65% dotazovaných respondentů z ČR by nevěřilo ani svému blízkému, že se stal obětí únosu do UFO...
Image may be NSFW. Clik here to view.“Divadlo pokračovalo celú štvrť hodinu v najžiarivejšej forme a potom začalo postupne slabnúť a ukončilo svoje vystúpenie v zhluku jasných lúčov, ktoré dosiahli výšku 80° nad horizontom. Mrak, ktorý sa objavil na východe sa rozplynul. Potom úplne zmizol aj ten druhý, takže o desiatej večer bola obloha zase jasná a svietili na nej svetielkujúce hviezdy.”
Epos Oloncho
Padal kamenný dážď,
spôsobil, že až blesky blýskali,
spôsobil, že za ním udieral štvronásobný hrom,
Njurgun Bútur letel neochvejne...
Dôkladné štúdium Oloncha nám ponúka dôležitý záver.
Niektoré prvky eposu popisujú vzorec, ktorý presne odráža fázy vývoja udalostí, ktoré sa pravidelne objavujú nad sibírskou tundrou. Zrazu je jasné prečo texty Oloncha obsahujú úžasnú podobnosť so správami očitých svedkov.
Tu je niekoľko ďalších riadkov z Oloncha:
Vo vzdialenosti trojdňovej cesty
môžete vidieť stúpať dym
rozširuje sa ako hríb
krajina okolo neho je pokrytá
prachom a popolom.
Dym sa víri,
hustý a čierny,
stúpa do neba ako čierny mrak,
zakrýva slnečné svetlo.
V rôznych dobách tento scenár videli tisícky ľudí. Medzi tie zaujímavejšie výpovede patrí správa holandského veľvyslanca baróna de Bija, ktorú I. V. Bogatyrev našiel v Sovietskom štátnom námornom archíve:
2. (13.) apríla 1716, na druhý deň veľkonočného festivalu, sa okolo deviatej večer objavil na čistej bezoblačnej oblohe meteor, ktorého postupný príchod je opísaný nižšie.
V severovýchodnej časti oblohy sa najskôr na horizonte zjavil hustý mrak, hore zúžený, dole rozšírený. Narastal tak rýchlo, že ani nie za tri minúty dosiahol polovicu výšky zenitu.
A v tom istom momente ako sa mrak objavil, sa na severozápade objavila obrovská žiariaca kométa, ktorá vystúpila do výšky 12° nad horizontom a potom sa na severe zdvihol ďalší tmavý mrak, zo západu, kométa rýchlo stúpala k mraku, ktorý sa k nej približoval o čosi pomalšie.
Medzi týmito dvomi oblakmi na severovýchode vzniklo jasné svetlo v tvare stĺpu, ktorý niekoľko minút nezmenil polohu, zatiaľ čo oblak, ktorý sa objavil od západu mu letel naproti neuveriteľne rýchlo a zrazil sa s tým druhým oblakom takou silou, že po ich náraze ožiaril oblohu jasný plameň a bolo vidno dym, zatiaľ čo sa žiara rozširovala zo severovýchodu na západ.
Skutočný dym zostúpil na úroveň 20° nad horizontom, zo všetkých smerov ním prenikali planúce lúče, akoby tam prebiehala bitka medzi početnými loďstvami a armádami.
Divadlo pokračovalo celú štvrť hodinu v najžiarivejšej forme a potom začalo postupne slabnúť a ukončilo svoje vystúpenie v zhluku jasných lúčov, ktoré dosiahli výšku 80° nad horizontom. Mrak, ktorý sa objavil na východe sa rozplynul. Potom úplne zmizol aj ten druhý, takže o desiatej večer bola obloha zase jasná a svietili na nej svetielkujúce hviezdy.
Nevieme si ani predstaviť, aké desivé to muselo byť, keď sa tie dva mraky zrazili, keď sa roztrieštili po mohutnom údere a keď ich obrovskou rýchlosťou sprevádzali malé obláčiky smerujúce na západ.
Oheň ktorý z nich planul bol ako úder hromu, neobyčajne jasný a oslepujúci.
Technologický génius zodpovedný za Zariadenie
Pri analýze dôsledkov explózie, ktorá sa odohrala nad sibírskou tajgou pred sto rokmi, pocítite srdceryvný pocit vďaky a údivu nad intelektuálnou silou tých, ktorí pred tisíckami rokov postavili komplex na ochranu našej krásnej modrej planéty a jej obyvateľov.
Dokonca už prvý zásah, hoci je meteorit ešte mnoho kilometrov nad zemou, spôsobí dostatočné odchýlenie z jeho letovej dráhy a odkloní všetky úlomky, ktoré pri tom vzniknú a výbuch, ktorý zničí meteorit sa odohrá ďaleko od husto obývaných oblastí!
Image may be NSFW. Clik here to view.Libor Čermák | Tak už je to tady. Sezóna záhadných agrosymbolů se už konečně rozjela na plné pecky. Jaké nové zajímavé obrazce se v posledních týdnech objevily? Chtěl bych jen upozornit na to, seznam zde vybraných nových obrazců v obilí není tentokrát kompletní, protože vzhledem k jejich množství vybírám jen ty nejzajímavější.
Image may be NSFW. Clik here to view.Věděli jste, že historie starověké Indie je jedna z nejobsáhlejších na světě? Největší soubor starověkých textů se nazývá Védy a tyto texty popisují „létající lodě“, které tento kontinent před více než 6 000 lety navštívily. Proč tedy mainstreamová historie tyto starověké texty ignorovala? Nebo ještě lépe: znamená to, že nejsme jediným inteligentním druhem obývajícím vesmír? Zdá se, že tyto starověké Védy časem vznesou řadu dalších otázek.
Podle expertů mluví Védy o dvou kategoriích létajících objektů, které v dávné minulosti navštívily starověkou Indii. Tyto záhadné objekty jsou popsány v sanskrtských textech, kde se lze dočíst o úžasných přístrojích a technologiích, které se na naší planetě neměly ještě několik tisíc let vyskytovat. V Mahábháratě, Puránách a Rámájaně nalezneme další popisy záhadných zařízení, které přesahují technologické chápání starověkých lidí.
Popisy vysoce pokročilých vozidel nalezené ve starověkých textech jsou neuvěřitelné a zároveň matoucí. V knize Vaimānika Shāstra neboli Věda o letectví se vyskytují pasáže, které mluví o lodích ovládaných naší myslí díky extrémně pokročilé technologii, která byla před moderní společností ukrývána.
Starověké texty však nemluví pouze o myslí ovládaných lodích, v těchto svatých knihách byla popsána i levitace a antigravitace, před 6 000 lety. Mnoho expertů se domnívá, že Vaimānika Shāstra je svatá kniha popisující „lodě“ schopné cestovat na různá místa na naší planetě a také do vesmíru.
Podle doktora V. Raghavana, známého sanskrtského učence, muzikologa a autora více než 120 knih a 1 200 článků, mluví starověké indické texty o lidech, kteří žili na jiných planetách a mimozemských bytostech, které naše předky před několika tisíci lety navštívily. Doktor Raghavan obdržel v roce 1966 cenu Sahitya Akademi Award za Sanskrt.
„Padesát let zkoumání tohoto starodávného díla mě přesvědčilo, že se na dalších planetách vyskytují živé bytosti a že 4 000 let před naším letopočtem navštívily Zemi,“ říká doktor Raghavan.
Image may be NSFW. Clik here to view.Následuje 20 otázek sestavených Scottem Mandelkerem, autorem knih “Odjinud: Mimozemšťanem v USA” a “Univerzální vize: Evoluce duše a Kosmický plán”. Na základě výsledku tohoto testu si pak můžete odpovědět, zda-li jste původním obyvatelem Země či naopak duchovně pocházíte z jiných světů...
Jak bodovat svou mimozemskou identitu?
Za každou otázku, na kterou odpovíte „ano“, si přičtěte 5 bodů.
Za každou otázku, na kterou odpovíte „do jisté míry“, si přičtěte 3 body.
Vaše dětství
1. Přemýšleli jste nebo snili často o mimozemšťanech, UFO a jiných světech?
2. Připadalo vám, že běžné věci kolem vás byly nějakým způsobem podivné, jako například lidské tělo, barva nebe, stromy a příroda, lidská architektura a dospělí lidé?
3. Připadalo vám někdy, že vaši rodiče nejsou praví rodiče, že máte chybějícího bratra nebo sestru nebo domov někde daleko?
4. Měli jste kouzelné sny o létání, neviditelné spirituální přátele nebo jste někdy dostávali zvláštní rady a ochranu?
5. Dívali jste se někdy toužebně na noční oblohu a říkali si „Vezměte mě domů… Proč tu jsem?“ nebo se ptali sami sebe „Proč jsem tak osamělý?“
Image may be NSFW. Clik here to view.V roku 1974 bola na Floride nájdená dokonale opracovaná a vyleštená kovová guľa, ktorá ako sa ukázalo neskôr, mala veľmi podivné vlastnosti. Kovová guľa bola podrobená rozsiahlemu výskumu, kedy ju skúmali vedci z NASA, technici z amerického námorníctva, ale i rôzne súkromné výskumné organizácie. Odkiaľ mohla táto kovová guľa pochádzať, a prečo ohúrila vedcov z celého sveta?
Image may be NSFW. Clik here to view.Signál WOW! se stal tématem pro světové záhadology, kteří kolem něj rozvíjeli nejrůznější teorie o mimozemšťanech. Podle některých signál udává hodnotu rychlosti světla, lze z něj odvodit 12 čísel a z nich lze opět „sestavit nákres naší galaxie“. Podle českého spolku skeptiků Sisyfos ale jde o naprosté fantazie a nepodložené báchorky.
Image may be NSFW. Clik here to view.Důležitá sídla Gina’abul, známá Parksovi, jsou roztroušena do vzdálenosti několika set světelných let od Země. Člověk se diví, jak mohli Gina’abul cestovat z tak odlehlých míst a zda vzdálenost měla pro ně nějaký význam. Hraje nějakou roli v nekonečných válkách mimozemšťanů vzdálenost hvězdných systémů? Podle našich zkušenosti na této planetě, sféra vlivu ztratila svůj lokální význam, jakmile jsme zvládli techniku vysokorychlostního mezikontinentálního cestování. Gina’abul to zřejmě zvládli v kosmickém rozsahu, ale jak to dělali?
Image may be NSFW. Clik here to view.V souhvězdí Lyra údajně mají domov mimozemšťané podobní nám lidem. Tvrdí tak někteří zahraniční ufologové. Nazývají je kočičí rasa. Kočičí lidé nazývaní také Lví lidé jsou podobní lidem, ale v obličeji se podobají kočce nebo lvu a mají husté vlasy jako hřívu. Nejen ženy, ale i muži mají dlouhé vlasy. Jsou vysocí 4-5 metrů. Někteří mají modré oči, někteří mají barvu očí do zlatova. Mají mírumilovnou povahu. Jsou temperamentní, zvídaví a intelektuálně zaměření. Ve starším věku vyzařují moudrost a jsou ztělesněním opravdového soucítění. Mají totiž silně vyvinutý pocit sounáležitosti a smysl pro spravedlnost a fair-play. Jsou krásní, optimističtí a naplnění vnitřním mírem. Jsou také odpovědnými opatrovníky svého domova.
Britský malíř Paul Richard Atkinson občas maluje portréty kočičích lidí. Paul prošel hypnotickou regresí. Tehdy se mu vybavily galaktické vzpomínky na minulé životy, kdy žil na planetě Kočičích lidí. Přiznává: „regrese pod hypnózou není vždy perfektně přesná, protože mozek není vždy schopen správně interpretovat informace z jiných světů“. Jeho vzpomínky na domov v souhvězdí Lyra jsou však velmi barvité: „Byl jsem inkarnován do těla Lví ženy. Planeta měla fialové nebe, růžový trávník a modré slunce. Vysoké budovy a města vypadala jako z křišťálu, motýli byli velcí jako orli a byli duhoví“.
Speciálním zaměřením Kočičí rasy je genetika. Cestují na jiné planety a tam pomáhají při vývoji nových forem života. Mnozí jsou nejen vesmírnými cestovateli, ale současně vědci v různých oborech. Jejich návštěvu na naší planetě údajně dokládají sochy a reliéfy. Nejznámější je egyptská sfinga a nebo vyobrazení egyptské bohyně Sekhmet, která má lidské tělo s hlavou kočkovité šelmy. Antropologové a historici nemají pro toto vysvětlení. Někteří ufologové a experti na „chaneling“ mají toto vysvětlení: „Tisíce let před rozkvětem Egypta skupina mimozemšťanů pomohla rozvoji civilizace na planetě Zemi. Seznámili obyvatelstvo s moderními nástroji a technologiemi a napomohli evolučnímu skoku. Poté odcestovali.“ Egypťané zpodobnili tyto návštěvníky na reliéfech a vytesali jejich podobu do kamenných soch.
Image may be NSFW. Clik here to view. Image may be NSFW. Clik here to view.
Také v pohádkách „ježibaba“ měla v chaloupce kočku. To proto, aby ji upozornila na přítomnost či příchod negativních energií. Existuje teorie, že ježibaby z pohádek byly vlastně původně bylinkářky, „babky kořenářky“ a porodní báby. Ženy-léčitelky totiž potřebovala nastupující církev za každou cenu zdiskreditovat. Proto to negativní zpodobnění babiček – léčitelek a tradiční moudrosti a tradičního šamanismu. Ve středověku byly dokonce upalovány. Staletí podobných lží a honů na čarodějnice měly za cíl duchovní oslabení původních svobodně žijících slovanských kmenů, aby se staly otroky a vazaly.
Užitečnost kočky domácí popisuje mezinárodně uznávaná americká autorka a medium Barbara Marciniak ve své knize publikované v češtině pod názvem ›› „Země“ (anglicky „Earth: Pleiadian Keys to the Living Library”). Ve své knize píše: „Kočičí lidé pomáhali civilizacím v Jižní Americe, Mexiku, Egyptě a u některých ostrovních kultur. Tyto kultury jim, z vděčnosti a úcty, stavěly sochy. Před odjezdem člověku na Zemi zanechali kočku. Kočka má schopnost přenášet informace na veliké dálky. Tedy kočky se spojují s jinými světy a jinými realitami. Kočka ruší negativní energie a mění vibrace. Mnozí máte ve svých domech kočičky. Vaše kočky neustále předávají informace. Avšak v této době s touto informací nijak nepracujete.“
Obsáhlý informativní chaneling o Kočičích a Lvích lidech obsahuje kniha: „Lví lidé“ (anglicky: The Lion People: Intercosmic Messages from the Future) britské autorky a proslavené jasnovidkyně ›› Murry Hope. Autorka v knize uveřejňuje vzkazy od Kočičích/Lvích lidí – popisuje efektivní způsoby léčení, sebeléčení, vysvětluje karmu, reinkarnaci a kosmické spojení mezi naší planetou a planetou ›› Sirius. V knize předkládá evidenci o návštěvách Kočičích/Lvích lidí na Zemi.
Image may be NSFW. Clik here to view.Australská jasnovidka Valerie Barrow uveřejnila knihu pod názvem Alcheringa. Slovo alcheringa v jazyce australských domorodců se překládá jako “čas snění” a odkazuje na posvátné tisíce let legendy staré domorodců. Jedna z legend vypráví o návštěvě Kočičího-muže a jeho dobrodružství na zemi. Kniha autorky obsahuje hypnotické regrese o původu obyvatel Země a údajně koresponduje s informacemi uveřejněnými v knize Murry Hope.
Kočka domácí dokáže vnímat negativní energie a vyhledává negativní zóny, které transformuje. Kdo má neduh a kočku, může mít zkušenost, že jeho kočka si lehá na oslabená místa těla. Kočky se infiltrují do našich domácností a léčí naše prostředí od negativních energií. Kolonie divokých koček se objevují v místech vysoké koncentrace negativních energií. Neodhánějte proto malé koťátko, objeví-li se jednoho dne na vašich schodech. Znáte určitě také kočičí čtvrthodinky, kdy kočka lítá po bytě či si hraje s kobercem, roluje toaletní papír apod. Prý tak ničí hnízda negativních energií. A nejen to. Kočky jsou pozorovatelé. Sledují každý detail a poté snad „na dálku“ předávají informace na domácí planetu Kočičích lidí.
Lidé kočičí rasy prý zanechali lidstvu na Zemi jako pomocníka naši kočku domácí.
Pár slov o autorce: Jsem čecho-američanka, v ČR žiju od roku 2007, publikuji pod pseudonymem. V USA jsem byla adoptována do rodiny severoamerických Indiánů, dokážu astrálně cestovat, v USA jsem vystudovala terapii odstraňování implantátů u lidí po únosech UFO. Lze mě kontaktovat na adrese: vistakanc@gmail.com
Image may be NSFW. Clik here to view.Vědci, kteří 13 let pracovali na Projektu lidského genomu, naznačují, že dosáhli úžasného vědeckého objevu: věří, že 97% takzvaných nekódujících úseků lidské DNA je ve skutečnosti genetický kód mimozemských forem života. Funkce „junk DNA“ (odpadní DNA) byla pro vědce po dlouhou dobu tajemstvím. Nyní se domnívají, že se jedná o DNA mimozemského původu.
Po rozsáhlé analýze za pomoci dalších vědců z nejrůznějších oborů, jako jsou matematika, chemie a programování, přišel Maxim A. Makukov z Fesenkov Astrophysical Institute s otázkou, zda existuje možnost, že by to, co nazýváme „junk DNA“, byl ve skutečnosti nějaký druh mimozemského kódu napsaného „cizím“ programátorem.
Kazachstánští vědci přišli s hypotézou, ve které tvrdí, že „vyspělejší civilizace byla zapojena do tvorby nového života a jeho vysazení na různých planetách. Země je pouze jednou z nich.“
Vědci naznačují, že „to co vidíme v naší DNA, je program, který se skládá ze dvou verzí: obrovský strukturovaný kód a jednoduchý či základní kód."
Tým vědců je přesvědčen o tom, že první část našeho DNA kódu nebyla napsána na Zemi a podle nich je toto tvrzení ověřitelné. Za druhé, a co je nejdůležitější, geny samotné nestačí k objasnění evoluce či náhlých evolučních procesů, a v tom případě musí být „ve hře“ něco víc.
Image may be NSFW. Clik here to view.Astronómovia zachytili podozrivý signál, ktorý by mohol prichádzať zo známeho planetárneho systému. Nechcem byť bulvárny, takže na úvod je potrebné povedať, že existuje mnoho prírodných vysvetlení zachyteného signálu. Vedci však majú na stole niečo, čo bolo pomenované ako kandidát SETI.
Signál bol zachytený rádioteleskopom RATAN-600 na observatóriu Zelenčukskaja v Rusku 15. mája 2015 na vlnovej dĺžke 2,7 cm s amplitúdou signálu 750 mJy. Za následnou prácou stojí medzinárodný tím.
Ako už sme uviedli, existuje viacero možných prírodných vysvetlení. Jean Schneider z parížskeho observatória, ktorý je autorom katalógu www.exoplanet.eu, špekuluje napríklad o gravitačnej mikročočke.
Zachytený signál prišiel zo smeru od hviezdy HD 164595. Čo o nej vieme? Nachádza sa v súhvezdí Herkula vo vzdialenosti 95 svetelných rokov. Jedná sa o hviezdu veľmi podobnú nášmu Slnku – podobná hmotnosť, metalicita, spektrálna trieda. Možno je ale o niečo staršia (6,3 miliárd rokov).
V roku 2015 bola pri hviezde objavená planéta. HD 164595b má hmotnosť najmenej 16 Zemí a okolo hviezdy obehne raz za 40 dní. Jedná sa teda o teplejšiu verziu Neptúnu. Okolo hviezdy ale môžu obiehať aj ďalšie planéty.
Hviezda bude teraz samozrejme pod drobnohľadom. O téme sa bude diskutovať za pár týždňov na astronautickom kongrese v mexickej Guadalajare. Súčasťou Medzinárodnej astronautickej akadémie je totiž aj stála komisia SETI.
Image may be NSFW. Clik here to view. HD 164595 alebo tiež HIC 88194 v súhvezdí Herkula. Hviezda má jasnosť cez 7 mag, takže na jej pozorovanie je potrebný hvezdársky ďalekohľad. Zdroj: Stellarium
Během svých záblesků navštívil Parks ve změněném stavu vědomi, takže to vnímal jako realitu kolem sebe i podzemní svět Abzu. Dokonce hovoří o tom, že takový podzemní svět mají všechny planety, proto se to jeví spíše jako dimenze Kigal, která je z našeho světa nezjistitelná našimi smysly ani přístroji. Zanechal nám však podrobný popis, včetně obrázků, které později vytvořil za pomoci grafika.
