![]()
Rovnako ako pri tunguzskej udalosti, súčasne s prvou explóziou leteli na to isté miesto z rôznych strán ďalšie sféry. Videlo ich veľa svedkov.
“Po prvom zásahu, ktorý vychýlil meteorit z kurzu, preč od obývaných oblastí, sa ďalší „terminátori“ priblížili a začali metodicky ničiť zvyšky vesmírneho narušiteľa. Toto bol dôvod, prečo bolo počuť viacero úderov.”
Terminátori v lete
Napríklad Sergej Khamidulin povedal:
V noci 24. septembra som bol na rybách na Kuduminských ostrovoch (5-6 km od dediny Mama na rieke Vitim) Obloha bola zamračená a mrholilo. S mojou ženou sme chytali ryby. Zrazu bolo jasno, ako keby bol deň. Potom z oblakov vyletel objekt.
Vyzeral, že letí nízko. Vyžarovalo z neho svetlo ako pri zváraní, ale mohli ste sa naň pozerať a neboleli vás oči. Disk bol na oblohe nižšie ako mesiac v splne. Guľa sa rozpadala (sršali z nej iskry). Ako tak letela, počuli sme zvuk (znelo to ako „šušťanie“).
Nešlo to smerom ku mne, ale tesne ma to minulo (na juhu). Objekt preletel ponad Vitim a zmizol za horou na severovýchode („posledný krát“ sme ho videli v uhle asi 30-40 stupňov). Svetlo zmizlo potom ako objekt zašiel za horu. Po minúte, alebo minúte a pol, sa ozval prenikavý náraz, ako hrom, ktorý sa ozval dva krát. Neprišla žiadna tlaková vlna alebo otras.
Tento svedok načrtol letiacu sféru s chvostom.
Valentina Leontjevová pracuje ako strážkyňa v zlatej bani v Lenzolotove a v tú noc mala službu. Všimla si:
...o druhej niečo padlo. Okrúhle teleso sa prehnalo oblohou. Vial za ním chvost. Pomyslela som si: „Je to hviezda?“, ale bolo to príliš veľké. Po 10 sekundách prišiel výbuch, potom druhý. Dvere na mojej kancelárii sa rozleteli...
Vitimský prípad nám poskytuje množstvo dôkazov o elektromagnetickej podstate terminátorov a ich silnom vplyve na prostredie.
V meste Mama, ktoré leží v dráhe letu objektu, vypadol tej noci prúd. V momente, keď sa objavili terminátori, sa žiarovky zrazu rozsvietili (tlmene, na polovičný výkon)! Odborníci prišli s nasledovným vysvetlením:
„Let spôsobil silné narušenie zemského magnetického poľa a táto zmena mala za následok vytvorenie uzavretého okruhu“.
Okrem toho sa na zahrotených predmetoch objavil statický, hrotový výboj, známy ako oheň sv. Eliáša - malé planúce guľôčky. Tento fenomén sa spája so zmenami v elektrickom poli, tento krát išlo o zmeny v atmosfére.
Georgy Kaurtsev, pracovník letiska v Mame, povedal:
...tej noci nešla elektrika. Celé mesto bolo bez prúdu. Zobudil som sa a uvidel som vonku záblesk. Luster, ktorý bol vypnutý, začal svietiť polovičnou intenzitou. Po 15-20 sekundách začalo „burácanie spod zeme“...
Vera Semionovová a Lídia Berezanová, pracovníčky bezpečnosti na letisku, vyšli von okolo 1:50 v noci a zbadali svetielka ako žiaria na koncoch kolov v plote okolo meteorologickej stanice. Svetielka svietili asi sekundu alebo sekundu a pol. Mama bolo, mimochodom, stále desiatky kilometrov od letovej dráhy terminátora.
Pretože terminátor bol silnou elektromagnetickou štruktúrou, vydával hučiaci zvuk, podobný praskaniu vedenia vysokého napätia. Veľa svedkov potvrdilo, že keď ich bolid míňal, počuli príznačný „hluk“, „hukot“ alebo „šušťanie“.
Energetická úroveň bola tak vysoká, že spôsobila elektrofonický efekt (produkcia počuteľného hluku počas letu) a zanechala dúhový chvost, z ktorého lietali iskry.
Zničenie meteoritu
Po prvom zásahu, ktorý vychýlil meteorit z kurzu, preč od obývaných oblastí, sa ďalší „terminátori“ priblížili a začali metodicky ničiť zvyšky vesmírneho narušiteľa. Toto bol dôvod, prečo bolo počuť viacero úderov.
Oľga Ponomarevová, operátorka telefónnej ústredne, povedala:
...bola som v službe. Práve som si sadla. Najskôr bolo počuť burácanie, všetky okná zarinčali. Myslela som, že sa niekto snaží volať cez ústredňu. Odpovedala som: „Áno?“ Žiadna odpoveď. Spýtala som sa: „Kto je tam?“ V tom sa zjavilo svetlo, jasné ako deň. A zrazu bolo preč. Okná stále rinčali. Napadlo ma, či to nie je zemetrasenie, ale prečo by tam bolo to svetlo? Keď začalo burácanie, bolo o päť minút dve.
Jas trval len pár sekúnd, ale zdalo sa mi, že to rinčanie trvalo päť minút. Išla som von, aby som videla kto klopal. Rachot stále pokračoval. Hluk znel ako let prúdového lietadla.
Najskôr hluk, potom úder. Myslím tým, že najskôr bol hluk, potom žiara (hluk stále pokračoval) a potom úder (ako v Sasove).
Jevgenij Čečikov vypovedal:
Trávili sme noc pri rieke... Keď sa zjavila žiara, bolo to také desivé, že sme padli na zem. Keď žiara zmizla, počuli sme zvuky explózie. Počuli sme explóziu, potom dve menšie, tesne za sebou...
Sergej Černišev:
Boli dve alebo tri hodiny ráno. Nespal som, len som ležal. Záblesk trval asi tri sekundy - svetlo tak jasné, že ste sa naň nemohli pozerať. Vybehol som von a bola tam tma. Prešla asi minúta. (Neskôr povedal, že medzi zábleskom a úderom uplynulo 8 až 10 sekúnd.) Z diaľky, spoza hôr, prišla trojitá ozvena. Steny domu zaškrípali. Zvuk prišiel zo smeru od obce Vitimsky. Nastali tri výbuchy...
Alexander Sergy, starosta obce Vitimsky, povedal v rozhovore 26. októbra 2002:
Ľudia videli guľu s chvostom. Guľa bola na oblohe „nižšie ako mesiac“. Bolo počuť hluk, ktorý narastal - najskôr bol tichý, potom hlasnejší a hlasnejší, nakoniec bol až desivý. Po záblesku prišiel úder, o takých 15-20 sekúnd neskôr, možno 30. Výbuch bol veľmi silný.
Ľudia si mysleli, že sa stala nejaká katastrofa, hoci na výbuchy sú zvyknutí. Ak nastal výbuch vo výške 10 km, potom sila musela byť minimálne niekoľko ton (štyri alebo päť), možno oveľa viac. Ťažko porovnať silu v TNT so vzdušným výbuchom. Nebol to len jeden úder, ale jeden až šesť (ako keď človek udiera na radiátor) - zo vzduchu a zo zeme...
Staccato zatriaslo zemou počas dvoch až šiestich doznievajúcich otrasov...
Čo sa týka sily výbuchu, predbežné odhady sú tri až štyri kilotony.
Miestni, ktorí pracujú v baniach, kde bežne používajú pušný prach povedali, že výbuch bol nebývalej sily. Tlakovú vlny bolo cítiť v okruhu 30 až 50 km od epicentra. Odsekla aj vrcholky stromov. Vlna spôsobila, že okná na domoch v okruhu desiatok kilometrov boli vybité.
Ako v prípade Tungusky a Chulymu, výpravy, ktoré išli do vitimskej oblasti nenašli nič, okrem magnetitových a kremičitanových sférul, ktoré vznikli deštrukciou meteoritu, ktorý pravdepodobne niesol nebezpečné mikroorganizmy.
Mnoho svedkov videlo, že po prelete vitimského bolidu, sa v tom istom kurze pohybovali dva veľké, svietiace body. Dva dni osvetľovali tieto „malé hviezdy“ nočnú tajgu, akoby na niečo čakali. To isté opisovali svedkovia tunguzskej katastrofy.
Veľa ľudí povedalo, že niekoľko dní po prelete bolidu bolo vidieť na oblohe žiaru, ktorá bola dôsledkom silného vplyvu „terminátorov“.
Narušenia geomagnetického poľa
Je dobré poznamenať, že jadrové výbuchy vo výške menia vodivosť ionosféry. Toto nevyhnutne vedie k narušeniu zemského magnetického poľa - tzv. geomagnetický efekt.
Geomagnetický efekt tunguzskej udalosti objavili v roku 1959 štyria vedci z Tomsku:
• G. F. Plechanov
• A. F. Kovalevskij
• V. K. Žurajlev
• N. V. Vasiljev
Staré magnetogramy z 30. júna 1908 ukazujú nezvyčajné narušenie geomagnetického poľa.
Toto napovedá, že zničenie meteoritu spôsobilo nezvyčajné narušenie geomagnetického poľa, podobné nečakanej magnetickej búrke, ktoré ale trvala nezvyčajne krátko.
Jeden z najstarších doktorov v Evenskej autonómnej oblasti, D. A. N. Deskov, si spomenul, že sa po tunguzskej udalosti šírili medzi Evenkami reči o nejakých chorobách. Situácia bola veľmi neistá, ale N. V. Vasiljev aj tak poznamenal, že „v podmienkach, kde kompletne chýbajú doktori alebo akákoľvek lekárska starostlivosť, by ojedinelé prípady choroby z ožiarenia prešli úplne bez povšimnutia“.
Toto je dôvod, prečo tí, ktorí navrhli a postavili pred tisícročiami Zariadenie v Údolí mŕtvych využili prvý úder vo vysokej výške, aby odklonili následky explózie od obývaných oblastí a ľudia v nich netrpeli.
Kto vybudoval Zariadenie v Jakutskom „Údolí smrti“ a prečo?
-koniec-
Bibliografia
1. Astronomische Nachrichten, 1908, Bd. 178, N. 4262, p. 239
2. N. V. Vasilyev, A. F. Kovalevsky, S. A. Razin, L. Ye. Epiktetova, The Testimony of Witnesses to the Tunguska Fall (in Russian), Tomsk, 1981
3. FelixZigel, The Tunguska Wonder – A Documentary History of an Unfinished Investigation (in Russian), Moscow, 1975
4. Vladimir Rubtsov, The Unknown Tunguska (in Russian)
5. A. F. Cherniayev, Stones Fallin to the Sky: From the Tunguska Explosion to the Sasovo Explosion (in Russian), Moscow, 1992
6. Materials from there searches of Alexander Gutenev and Yury Mikhailovsky, Mirny, Yakutia, Russia
7. A. Yu. Olkhovatov, B. U. Rodionov, The Tunguska Glow (in Russian), Moscow, 1999
8. V. I. Koval, „On theTrackofthe ’TunguskaWonder’“ (in Russian), Zemlia i Vselennaya, no. 5, 1989
9. G. F. Plekhanov, A. F. Kovalevsky, V. K. Zhuravlev, N. V. Vasilyev, article (in Russian) in Izvestiya vysshikh uchebnykh zavedenii Fizika, 1960, no. 2, p. 236f
10. K. G. Ivanov, Meteoritics (in Russian), Moscow, 1961, issue 21, pp. 46-48
11. K. G. Ivanov, Geomagnetism and Astronomy (in Russian), 1961, vol. 1, no. 4, p. 616
12. G. F. Plekhanov, A. F. Kovalevsky, V. K. Zhuravlev, N. V. Vasilyev, article (in Russian) in Geologiya i geofizika, 1961, no. 6, pp. 94-96
13. A. F. Kovalevsky, „The Problem of the Tunguska Meteorite“ (in Russian), Works ofthe USSR Geographical Society, Tomsk, 1963, vol. 5, pp. 187-194
14. K. G. Ivanov, Meteoritics (in Russian), Moscow, 1964, issue 24, pp. 141-194
15. A. V. Zolotov, Reports of the USSR Academy of Sciences (in Russian), vol. 140, no. 1, 1961, pp. 103-106
16. A. V. Zolotov, The Problem of the Tunguska Disaster of 1908 (in Russian), Minsk, 1969, pp. 155-191
17. V. K. Zhuravlev, D. V. Demin, L. N. Demina, The Problem of the Tunguska Meteorite (in Russian), Tomsk, 1967, 2nd edition
18. A. N. Dmitriyev, V. K. Zhuravlev, The Tunguska Phenomenon – a type of Sun – Earth interaction (in Russian), Novosibirsk, 1984
19. A. T. Onufriyev, article (in Russian) in Zhurnal prikladnoi mekhaniki i tekhnicheskoi fiziki, 1967, no. 2, pp. 3-15
20. I. P. Pasechnik, Space Matter on the Earth (in Russian), Novosibirsk, 1976, pp. 24-54
21. I. P. Pasechnik, Space Matter and the Earth (in Russian), Novosibirsk, 1986, pp. 62-69
22. V. K. Zhuravlev, „The Problem of the Tunguska Meteorite“ (in Russian), Works of the USSR Geographical Society, Tomsk, 1963, vol. 5, pp. 195-197
23. N. V. Vasilyev et al., Shining Nocturnal Clouds and Optical Anomalies Connected to theFall of the Tunguska Meteorite (in Russian), Moscow, 1965, pp. 62-64
24. G. M. Ildis, Z. V. Kariagina, Meteoritics (in Russian), Moscow, 1961, issue 21, pp. 32-43
25. V. K. Zhuravlev, A. N. Dmitriyev, Meteorite Researches in Siberia (in Russian), Novosibirsk, 1984, pp. 128-141
26. L. A. Mukharev, article (in Russian) in Radiotekhnika i Elektronika, 1985, vol. 30, no. 6, pp. 1151-1158
27. N. P. Chikov, Space Matter and the Earth (in Russian), Novosibirsk, 1986, pp. 215-217
28. A. N. Dmitriyev, Current Issues in Meteoritics in Siberia (in Russian), Novosibirsk, 1988, pp. 105-113
29. N. V. Vasilyev, N. P. Fast, The Physics of Mesospheric (Silvery) Clouds (in Russian), Riga, 1970, pp. 95-101
Všetky časti nájdete na tejto adrese.
Valerij Uvarov
Zdroj: http://www.bibliotecapleyades.net/
Preklad: V.K.
exkluzívne.cez.okno
Tento článok, ktorý sme pre vás preložili, má 1199 slov.
Len vďaka Vašim darom môžeme ďalej prinášať informácie všetkým bezplatne a neustále sa zlepšovať. Ak chcete našu prácu oceniť a je to vo Vašich možnostiach
prispejte prosím na ďalší chod portálu!
›› BILANCIE PORTÁLU
Aktuálny STAV vidíte vľavo HORE
č.ú. 0404091578/0900
IBAN: SK78 0900 0000 0004 0409 1578
SWIFT (BIC): GIBASKBX
Keď nemáte PAYPAL konto, prispejte cez bankovú kartu:
kliknite na DONATE a potom vo formulári na ›› Continue
![]( "VIAC")
Súvisiace:
Tunguzská katastrofa
http://www.cez-okno.net/rubrika/tunguzska-katastrofa
Mimozemská intervencia?
http://www.cez-okno.net/rubrika/mimozemska-intervencia
Mimozemským civilizáciám či UFO som takmer vôbec nevenoval pozornosť. Čo sa mi však stalo, keď som ťažko ochorel, je dodnes pre mňa zázrak. Udialo sa to pred dvadsiatimi rokmi. Na jeseň som ťažko ochorel. K onkologickému ochoreniu sa pridalo ďalšie, horúčkovité. Môj organizmus sa vyčerpával čoraz viac, až som začal strácať vedomie. Previezli ma do nemocnice. Všetko som začal vnímať len čiastočne, ako keby som sa nevedel zachytiť v realite. Nemal som silu riešiť, čo je skutočné a čo je kvázi z iného sveta.
To NAJlepšie v pútavom zostrihu!
Vráťme sa k 30. júnu 1908 a pozrime sa na všetko, čo sa stalo očami svedkov. Celá udalosť sa odohrala približne takto. Približne o 7:15 ráno sa meteorit pohyboval po trajektórii z juhovýchodu na severozápad. V Preobraženke uvidel I. M. Voložin „pás dymu z ktorého šľahal oheň“, ako letí naprieč oblohou. To bol meteorit, ktorý sa rútil k zemi.
Na základě prohlášení nového (tj. 2015) informátora, že pracoval na několika tajných vesmírných programech, se zdá, že složitost programů i technologií – a jejich vzájemné dynamické vztahy – to vše je mnohem rozsáhlejší, než bylo původně odhaleno. Celkový rozsah informací, které informátor „Corey“ (rovněž známý jako Good ETxSG/Luke) o těchto tajných kosmických programech odhaluje, se zdá být předurčen zastínit všechno, co bylo kdy dříve uvolněno předchozími informátory. Podle Davida Wilcocka, který strávil 22 let výzkumem svědectví různých informátorů o mimozemském životě a tajných vesmírných programech, Corey „věděl téměř tak mnoho, kolik mi všichni ostatní řekli dohromady.“
V roku 2001 prebehla austrálskymi médiami správa, že v mestečku Gundiah sa podľa hlásenia polície odohral únos v tom čase 22-ročnej ženy takým záhadným spôsobom, že austrálske úrady tomu nechceli ani veriť. Prípad, ktorý sa zapísal do histórie ufológie, je dodnes nevysvetlený. Čo sa v ten osudný večer roku 2001 odohralo?
Edgar Cayce řekl ve svém učení, že Arcturus je jednou z nevyspělejších civilizací v této galaxii. Je to civilizace z 5. dimenze, která je prototypem budoucnosti Země. Její energie funguje jako emocionální, mentální a duchovní léčitel pro lidstvo. Je to také energetická brána, skrze kterou lidé procházejí během smrti a znovuzrození.
„Je povinností vědy neodsouvat stranou fakta jen proto, že se zdají být neobvyklá, a proto, že není schopna je vysvětlit.“
V roku 1954 vyšla v americkom denníku The San Francisco Examiner veľmi nezvyčajná správa od Letectva Spojených štátov amerických, ktoré tvrdilo, že okolo Zeme obieha satelit. Táto správa vyvolala medzi predstaviteľmi americkej armády zdesenie a medzi americkými obyvateľmi doslova paniku. Do roku 1954 totiž ešte neboli dve svetové veľmoci – USA a Sovietsky zväz, schopné vyslať čokoľvek do vesmíru. Komu teda satelit patril, a bol vôbec pozemského pôvodu?
Virtuálni „archeológovia“ objavili na snímkach Mesiaca štruktúry, ktoré podľa nich nevyzerajú prirodzene na to, aby mohli byť súčasťou typickej mesačnej krajiny. Táto snímka bola vyhotovená v čase misie „Apollo-11“ v roku 1969 z povrchu Mesiaca. Je na nej maličká bodka na čiernom pozadí vesmírneho priestranstva. No ak ju zväčšíme, začne sa podobať na stavbu diskovitého tvaru s „rúrou“ navrchu:
